Záhradné mesto (O práci, odpočinku a umení byť človekom)

Je ľahké skončiť v bludných kruhoch porovnávania sa, nespokojnosti a neustáleho výkonu, ak nevieme, aké je naše miesto v tomto svete, k čomu sme povolaní, čo máme a čo nemáme robiť. Ale čo ak je skutočná sloboda ukrytá v obnovení našej ľudskosti? V návrate k obyčajným veciam, ktoré majú večný význam, ak ich robíme s Bohom a pre Boha? Celý náš život má byť duchovný – všetko, čo robíme, by malo vychádzať z toho, čomu v srdci veríme, malo by to odrážať krásu a slávu nášho Stvoriteľa, byť prejavom lásky voči Bohu a službou ľuďom. Preto rovnako záleží na veciach malých aj veľkých, videných i skrytých, ocenených aj nepovšimnutých; záleží na práci, ktorú robíme, ale tiež na tom, ako a prečo ju robíme; záleží na odpočinku, na tom ako oddychujeme, čomu venujeme svoj čas a pozornosť, čomu hovoríme áno a čomu, naopak, povieme nie; záleží na celom našom živote, so všetkým, čo k nemu patrí a čo ho napĺňa, pretože každý jeho kúsok je súčasťou toho, kým sme a kým sa stávame – ľudskými bytosťami, ktoré vládnu zemi životodarným spôsobom, podieľajú sa na Božom tvorivom diele, a tak odzrkadľujú Pánovu tvár svetu, ktorý očakáva, že sa zjavíme…