Posmrtný život, zázraky a filozofický ateizmus (Úvod do filozofickej teológie, druhý diel)

Prvý diel filozofickej teológie Kto je Boh a či vôbec jestvuje by nebol úplný bez objasnenia pojmu ľudskej duše a zázrakov. Tieto objasnenia sa skomplikovali pod vplyvom súčasných empirických vied. K podstate každého náboženstva patrí nádej založená na očakávaní lepšej budúcnosti, ktorá sa spája s posmrtným životom. Nádej však predpokladá presvedčenie o koherentnosti a pravdivosti teórie, ktorá túto budúcnosť opisuje, a o dobrote Boha, ktorý túto budúcnosť garantuje. Preto je aj pre filozofiu náboženstva dôležité bližšie objasnenie možnosti existencie po smrti tela a možnosti zázrakov ako prejavov Božej dobroty. V dejinách existovalo viacero súvisiacich tém, ktoré však už nemajú taký vplyv ako kedysi. Krátky prehľad dejín ateizmu v poslednej kapitole dopĺňa niektoré z týchto tém a zároveň predstavuje historický rámec, v ktorom vznikali ateistické teórie. Zdá sa, že najväčší problém spôsoboval tradičný pojem Boha a problém zla. Pod vplyvom ateistických teórií celé desaťročia prevládal medzi intelektuálmi v západnej kultúre názor, že náboženstvo je odsúdené na zánik. Posledné desaťročia však ukazujú, že išlo skôr o ilúziu. Vývoj naznačuje, že kým na jednej strane sa šíri sekularizácia, na druhej sa rozvíja hlbší zmysel pre niektoré náboženské hodnoty. Sekularizácia nepriamo vyvoláva znovuoživenie náboženstva, aj keď v inej forme. Svedčia o tom nové náboženské skupiny a hnutia, ako aj niektoré fundamentalistické tendencie v rámci existujúcich náboženstiev.