Dielo hipponského biskupa sv. Augustína je jedným z najdôležitejších dokumentov z obdobia ranej Cirkvi. Zaoberá sa správnou metódou katechizovania a zároveň ponúka i jej dva vzory. Vzniklo v rokoch 399 – 405. Špecifikum diela spočíva v tom, že ide o tzv. predkatechézu, ktorá je určená záujemcovi o krst, ktorý sa po vypočutí tejto katechézy rozhoduje, či začne alebo nezačne katechumenálnu prípravu. Ako prevažná väčšina Augustínových diel, aj toto vzniklo ako odpoveď na požiadavku, v tomto prípade pastorálneho charakteru. Ide vlastne o odpoveď na tri otázky, ktoré hipponskému biskupovi adresoval kartáginský diakon Deogratias.
Augustín v diele analyzuje mnohé príčiny stroskotania v katechéze a predstavuje aj spiritualitu katechétu. Dielo ponúka dve formy katechézy, ktoré sú založené na interpretácii dejín spásy, úzkeho vzťahu medzi Starým a Novým zákonom, ako aj kristologickú ekleziológiu. Je zaujímavé, že Augustín venuje veľmi veľký priestor ekleziálnej príprave možného záujemcu o pripravu na krst, pričom podstata formácie spočíva v upozornení a vysvetlení toho, že v Cirkvi nájde po krste aj zlých kresťanov, ktorým sa má vyhýbať, avšak, pripomína Augustín, nájde v nej aj dobrých kresťanov, ktorých má vyhľadávať a pridŕžať sa ich.
Augustínov spis je tak cenným dokumentov o ranocirkevnej predkatechumenálnej transparencii. Podľa hipponského teológa kulminujú dejiny spásy v čase príchodu záujemcu ku katechétovi, ktorý sa takýmto spôsobom stáva súčasťou dejín spásy. Katechumen má katechézu počúvať, aby uveril, uveriac má získať nádej a dúfajúc nájsť lásku.
Koupit
