Načo sa báť, keď sa môžeme tešiť (Starnúť a mať z toho radosť)

Človek ako chlieb. Tak mnohí hovorili o jezuitskom pátrovi Jozefovi Porubčanovi. Na stránkach tejto útlej knižky načiera do hlbokej a ťažkej témy ľudskej staroby. Robí to v súlade s veľkou evanjeliovou víziou rozvoja lásky a jej vyvrcholenia v naplnení Božích zámerov. Toto videnie sveta vo svojom myslení vytrvalo pestoval a rozvíjal. Tak aj starobu vidí nie ako slabnutie a chradnutie, ale ako ďalší stupeň výstupu človeka k svojmu naplneniu. Ako fázu ľudského života, ktorej sa netreba báť. Treba sa na ňu tešiť. Je to veľká téma aktuálna pre každého. Často ju otvára aj pápež František. Páter Porubčan k nej pristupuje originálne a inšpiratívne. Pozýva starnúť a mať z toho radosť.