Medzi snom a skutočnosťou (Umelecká bohéma v Bratislave 1938 – 1945)

Rok 1938 bol pre umeleckú bohému v Bratislave medzníkom. Zánikom demokratického systému sa končí jej „zlaté“ obdobie. Autoritatívny režim, ktorý sa etabloval po vyhlásení Slovenkého štátu prináša do liberálnej atmosféry umeleckej bohémy disharmonické prvky a negatívne ovplyvňuje aj osobné vzťahy a priateľské väzby. Na scénu nastupuje avantgardne a dekadentne naladená nadrealistická bohéma, ktorá sa usídľuje v kaviarňach Metropol a Grand. V roku 1939 sa do Bratislavy s časopisom Elán presúva Ján Smrek, pod krídlami ktorého sa zoskupuje spisovateľská bohéma „malý Parnas“ v kaviarni Luxor. Treťou výraznou bohémskou skupinou boli výtvarníci okolo Janka Alexyho. Viacerí predstavitelia „zlatej bohémy“ z medzivojnového obdobia vrátane Tida J. Gašpara sa zapájajú do služieb autoritatívneho režimu. Večerno-nočné stretnutia v kaviarňach, viechach, hostincoch a nočných baroch však nerušene pokračujú, pretože vo vojnovej Bratislave sa podarilo udržať nerušený chod civilného života. Do každodenného života bohémy sa čoraz viac vkrádajú rozpory medzi snom a skutočnosťou. Rok 1945 vo viacerých ohľadoch završuje rozpad modernistickej umeleckej bohémy v Bratislave.