Districtus Dunaveczensis, situovaný na území Spišského Zamaguria, bol jedným z 13 dekanátov Spišskej diecézy. Na území celej Spišskej diecézy žilo v roku vizitácie spišského ordinára ThDr. Jozefa Bélika: 219279 katolíkov, 75473 protestantov a 4996 Židov. Dunajecký dekanát pozostávajúci z 18 spišsko-zamagurských farností obývalo v tom čase 18996 katolíkov, 284 protestantov a 393 Židov.
V roku 1872 vtedajší spišský biskup, kardinál ThDr. Jozef Samassa, podelil Dunajecký dekanát na dva, t.j. na Staroveský (districtus Ó-falvensis) a Nedecký (districtus Nedeczensis), pričom každý pozostával z deviatich farností. Odvtedy farnosťami Staroveského dekanátu boli: Veľká Franková, Haligovce, Hanušovce, Lechnica, Lesnica, Matiašovce, Spišská Stará Ves, Reľov a Richvald, kým k Nedeckému dekanátu patrili: Fridman, Jurgov, Kacvín, Krempachy, Nižné Lapše, Vyšné Lapše, Nedeca, Tribš a Nová Belá.
Načim mi teraz predstaviť krátko zrod a vývin myšlienky vydať knižne, vo vydavateľstve Spolku Slovákov v Poľsku, súbor vizitácií 18 farností Dunajeckého dekanátu, ktoré v lete roku 1832 vizitoval v poradí piaty sídelný spišský biskup ThDr. Jozef de Bélik (1757 – 1847).
Nie som v stave dnes určiť, kedy presne sa mi dostalo do rúk jedno zo štyroch vyhotovení kanonickej vizitácie spišského biskupa Jozefa de Bélika v Jurgove, 3. a 4. júla 1832. Rukopis vizitácie mojej rodnej dediny som objavil v Archíve Krakovskej Kniežacej Metropolitnej Kúrie, v súvislosti s vymáhaním plnenia patronátnych povinností majiteľom javorinského panstva Kúriou, pruským kniežaťom Christianom Kraftom de Hohenlohe Őhringen. Vtedy požičaný exemplár vizitácie sa už do jurgovskej farnosti nikdy nevrátil. A takto sa to vlastne začalo...
Prof. zw. dr hab. Józef Ciągwa
Koupit
