V priebehu rokov 2001 - 2010 som v dvojtýždenníku Verejná správa publikoval niekoľko desiatok populárno-náučných článkov, ktoré boli zamerané na problematiku jazykovej kultúry a kultúry vyjadrovania. Časť týchto článkov je orientovaná na všeobecnejšiu problematiku komunikácie a stavby textu, vo viacerých sa riešia otázky výberu a usporiadania výrazových prostriedkov z jednotlivých rovín jazykového systému a niektoré sú zamerané na využívanie kompozičných prostriedkov a postupov pri výstavbe zmysluplného jazykového prejavu. Pravdaže, ich obsahovotematické zameranie je variabilné, pretože popri zámerne vybraných témach som v nich reagoval aj na podnety čitateľov, ktorí ich adresovali redakcii časopisu, viacerí sa však vo svojich listoch obracali priamo na mňa.
V ostatnom čase mi viacerí priatelia a známi naznačovali, že by bolo vhodné tieto články systémovo roztriediť podľa ich obsahovo-tematického zamerania a publikovať ich v knižnej podobe. To predpokladalo ich nové, systémovo-štruktúrne usporiadanie, aby v hĺbkovej textovej rovine tvorili funkčne a obsahovo-tematicky zmysluplný celok.
Z hľadiska štylistiky článkov a ich žánrového vymedzenia ide o populárno-náučné texty. Adresované sú bežným používateľom jazyka, ktorým záleží na kultúre a kultivovanosti ich jazykového prejavu. Tým bol podmienený jednak ich obsahovo-tematický pôdorys a jednak ich jazykovo-kompozičné stvárnenie. Popri bežných pravopisných a gramatických problémoch, s ktorými zápasia autori v každodennej jazykovej praxi, sa v nich zameriavam aj na problematiku výstavby jazykového prejavu ako zmysluplného celku, ktorý nesie vecnú alebo aj estetickú informáciu.
Sledujem pritom aj cieľ ovplyvňovať jazykovú, štýlovú a komunikačnú kompetenciu používateľov jazyka tak, aby v súlade s charakterom konkrétnej komunikačnej situácie vedome rešpektovali jazykovú, štýlovú a komunikačnú normu i normu spoločenského správania. Inak povedané, šlo mi o to, aby sa naučili vnímať text, jazykový prejav ako výsledok uvedomenej aktivity človeka v procese medziľudskej komunikácie.
Koncepčným východiskom i rozmedzím jednotlivých článkov teda nie sú "klasické" príkazy a zákazy, čo sa smie a čo sa nesmie v konkrétnom jazykovom prejave uplatniť, ale sa v nich predovšetkým nenásilne pripomína, že jazyk predstavuje bohatý rezervoár diferencovaných výrazových prostriedkov, ktorý jeho používateľovi poskytuje pri tvorbe ústneho a písomného prejavu variabilné výberové možnosti. Takto sa v nich zároveň sledoval cieľ, aby komunikanti vnímali jazyk ako národnú kultúrnu hodnotu, ktorej netreba verbálne, gestačne vyznávať lásku. Svoj vrúcny vzťah k tejto hodnote by sme totiž mali potvrdzovať svojou každodennou jazykovou praxou.
Lebo jazyk za naše textotvorné nedostatky a chyby nemôže, každému z nás poskytuje rovnaké možnosti na vytvorenie funkčne primeraného, obsahovo zmysluplného a stavebne účelne vybudovaného jazykového prejavu. Len sa o to musíme cieľavedome usilovať.
Jednotlivé články uverejňované vo Verejnej správe sú v predkladanej publikácii usporiadané vo funkčnej následnosti ako samostatné kapitolky.
Časový odstup však ukázal, že v niektorých prípadoch bolo potrebné uskutočniť drobné jazykovo-kompozičné úpravy, v iných prípadoch sa vzhľadom na obsahovo-tematickú blízkosť dva články upravili a spojili v rámci jednej kapitolky. Ich východiskové obsahovotematické podložie i jazykovo-tematické stvárnenie však zostalo v podstate zachované. Preto sa v nich občas ohláša dobová aktualizácia, čo platí najmä o príkla - doch, ktoré sa analyzujú alebo sa využívajú ako doklad a argument.
Na základe vyššie uvedeného koncepčného a obsahovo-tematického vymedzenia sú jednotlivé kapitolky zoradené do troch relatívne samostatných častí:
1.Jazyková komunikácia a tvorba zmysluplného textu.
2. Vý
Informace
Koupit
