Čo Ježiš hovorí o láske (Boh a ľudia v podobenstvách)

Niektoré rozprávania obsiahnuté v evanjeliách majú aj po dvoch tisícročiach schopnosť prekvapovať nás a provokovať. Je to preto, lebo nám vždy ponúkajú „neopozeraný“ uhol pohľadu. Podobenstvá sú rozprávania o ľuďoch, ako sme my – o otcoch, synoch, robotníkoch – a Ježiš ich vedel vynikajúco podať. Podobenstvá dokážu v tých, ktorí ich dnes čítajú a počúvajú, vyvolať revolúciu, ničia predsudky a nabúravajú tradičný pohľad na spravodlivosť. Nútia nás hľadieť na rodiny v kríze, na stále chudobnejších chudobných a na stále bohatších bohatých, na upracovaných robotníkov Ježišovým pohľadom a hľadať nové spôsoby lásky a modlitby.

Enzo Bianchi si vybral najznámejšie podobenstvá: o milosrdnom Samaritánovi, o márnotratnom synovi, o boháčovi a Lazárovi, o farizejovi a mýtnikovi. Číta ich novým spôsobom, ktorý odhaľuje inú tvár Boha, než na akú sme zvyknutí. Podstatnou črtou tejto tváre je milosrdenstvo. Pohľad na túto črtu Božej tváre by nás mal vždy robiť ľudskejšími a mal by meniť našu existenciu. Mal by nás učiť, čo vlastne mal Ježiš na mysli, keď hovoril o láske.