Absurdita, nihilizmus, tolerancia - Staronové témy a perspektívy drámy

Obsah:

Predhovor

1. Odcudzenie ako predzvesť absurdity u Alberta Camusa

1.1. Genealógia termínu odcudzenie

1.1.1. Predbežné nastolenie pojmu – Jean Jacques Rousseau

1.1.2. Význam odcudzenia u Hegela a Marxa

1.2. Odcudzenie – dôsledok stratenej jednoty

1.2.1. Kozmická harmónia a Boží plán

1.2.2. Kopernikovská revolúcia a Blaise Pascal

1.3. Následok odcudzenia – úzkosť zo slobody

1.3.1. Zúfalstvo a voľba – Sören Kierkegaard

1.3.2. Úzkosť a sloboda vo W lozoW i Martina Heideggera a Jean-Paul Sartra

1.4. Blízko k absurdite – Friedrich Nietzsche, Fiodor Michajlovič Dostojevskij a Franz Kafka

1.5. Absurdita – východiskový bod W lozoW e Alberta Camusa

2. Dramatizácia až do bodu „nič“

2.1. Dráma dejín a problém konceptu nič

2.2. Homo dramaticus a jeho časovo-dejinné formácie

2.3. Niečo o nič ako niečo vysoko relevantné

2.4. Onto-teologické čítanie dejín

2.4.1. Heidegger a posvätnosť adventu bytia (jeho načúvanie)

2.5. Vattimo a jeho kenotizácia dejín

2.6. Možnosti konvertibility nič v nič

2.7. Aplikovaný záver ako preukaznosť tézy

3. Ťažkosti s toleranciou. Problém de+ novania pojmu

3.1. Problémy s vymedzením pojmu tolerancia

3.2. Päť úrovní tolerancie v koncepcii M. Walzera

3.3. Cohenova analýza tolerancie

3.4. Záver

Použitá literatúra

Resumé

Summary

Ešte neodchádzajte...